Blog

Ak chceme lepších politikov, musíme im zobrať ich istoty

Pomaly ale isto sa k nám blížia ďalšie voľby, tentokrát župné, a tak už ani nikoho neprekvapuje, že na úradoch sa rozdávajú zákazky, zmluvy a vlastne všetko, čo sa dá pretransformovať na peniaze. Žltý župan pre vedúceho pretekára zatiaľ drží Banská Bystrica, ale do novembra sa ešte určite dočkáme viacerých dojazdov na vrchole stúpania a možno aj záverečného hromadného šprintu. Potom si opäť niekoho zvolíme a budeme dúfať, že sa celý tento absurdný kolotoč skončí. Ale on sa neskončí. Problém je v systéme O politikoch sa často vraví, že sú bezcharakterní, alebo dokonca hlúpi. Ja tento názor nezdieľam. Samozrejme, o charaktere mnohých by sa dalo pochybovať, ale...

Prečo by o očkovaní nemali rozhodovať rodičia

Naozaj sa chceme vrátiť do doby pred očkovaním? História nám ukazuje, že niektoré rozhodnutia by nemali ostať v rukách rodičov. Každý, kto číta tento článok bol v detstve povinne očkovaný proti detskej obrne Sabinom a práve vďaka tomu dnes môžu byť naše deti očkované bezpečnejším Salkom. A rovnako sa musíme postaviť aj k ďalším kľúčovým chorobám. Pokiaľ necháme rodičov ovplyvnených nezmyselnou Wakefieldovou hystériou odmietať očkovanie, postupne si krok za krokom vykopeme jamu, do ktorej raz naše deti spadnú.

Robí príležitosť zlodeja?

Psychológia štandardne predpokladá, že ľudia sú vo všeobecnosti radšej čestní, pretože nepoctivosť je sprevádzaná nepríjemnými pocitmi. Naopak, ekonómia tvrdí, že ľudia sú maximálne sebeckí a využijú každú príležitosť, vďaka ktorej môžu niečo získať. Zdá sa, že skutočnosť bude niekde uprostred. Ľudia zrejme majú v sebe určité prirodzené zábrany voči nepoctivosti, ale opakovaná príležitosť z nich predsa len môže spraviť zlodejov. Najmä, ak je pravdepodobnosť odhalenia minimálna.

Očakávanie vs. realita – návod na spokojnosť so životom

Britský marketér Rory Sutherland raz povedal, že bohatým mužom je každý, kto zarába viac, ako partner manželkinej sestry. V skutočnosti vieme len veľmi ťažko určiť, ako dobrá je práca IT oddelenia, ako dobrý bol prvý bozk v živote (až pokiaľ nezažijeme aj druhý), alebo od akého príjmu je už človek bohatý. Nemáme predstavu o absolútnej hodnote vecí, či zážitkov. Práve naopak. Takmer všetko hodnotíme relatívne. Väčšina našich hodnotení nevychádza z dôsledného preskúmania vlastností hodnotenej veci, ale z jej porovnania s inými vecami. Práve porovnávanie reality s (často nerealistickými) očakávaniami je dôvodom, prečo sa mnoho ľudí cíti v živote mizerne.

O podvádzaní, nečestnosti a Slovensku. A ešte trochu o Fínsku.

Moja kórejská kamoška Su sa ma nedávno spýtala, čo vlastne Slovensko produkuje, čím ako krajina prispieva svetu. Zaskočila ma. Asi po minúte nie veľmi súvislého hapkania, som dorazil až k odpovedi, že vlastne neprinášame svetu takmer nič. Odpovedala, že predsa musíme byť v niečom dobrí. Zamyslel som sa. V čom sme ako slováci fakt dobrí? Čo nám fakt ide? Odrbávanie.

O tom, ako slepé opice porážajú odborníkov z praxe

Ak ste expert v určitej oblasti a v úspešnosti predpovedí vás porazí iný expert, je to príležitosť sa od neho niečo naučiť. Ak vás porazí štatistická funkcia, je možno na mieste začať ju brať vážne. A ak vás porazí generátor náhodných čísel alebo slepá opica, možno je lepšie žiadne predpovede nerobiť a venovať sa radšej tomu, čo vám naozaj ide.

Ak vám peniaze neprinášajú šťastie, pravdepodobne ich nemíňate správne

V roku 2011 uverejnila skupina psychológov z amerického Harvardu pôsobivú štúdiu s provokatívnym názvom: Ak vám peniaze neprinášajú šťastie, pravdepodobne ich nemíňate správne. Vedci v nej ponúkajú 8 empiricky overených princípov zaobchádzania s peniazmi, ktoré vedú k väčšej spokojnosti. V tomto blogu ponúkam voľný sumár štúdie.

O priemeroch a sumách, roztlieskavačkách a rozbitých riadoch

Naše všeobecné zameranie sa na priemery pravdepodobne prispieva k atraktivite kompromisov, napriek tomu, že komunikačné teórie hovoria o kompromisoch ako o situácii, v ktorej všetky strany strácajú. A v priemeroch má zrejme korene aj tradičná heuristika o „zlatej strednej ceste“. Tú si totiž vyberáme často aj v situáciách, kedy o tom ani nevieme. Napríklad priemerná ženská tvár (zostrojená počítačom) v hodnotení atraktivity fotografií takmer vždy poráža všetky ostatné tváre, z ktorých bola zostrojená.