Blog

O priemeroch a sumách, roztlieskavačkách a rozbitých riadoch

Naše všeobecné zameranie sa na priemery pravdepodobne prispieva k atraktivite kompromisov, napriek tomu, že komunikačné teórie hovoria o kompromisoch ako o situácii, v ktorej všetky strany strácajú. A v priemeroch má zrejme korene aj tradičná heuristika o „zlatej strednej ceste“. Tú si totiž vyberáme často aj v situáciách, kedy o tom ani nevieme. Napríklad priemerná ženská tvár (zostrojená počítačom) v hodnotení atraktivity fotografií takmer vždy poráža všetky ostatné tváre, z ktorých bola zostrojená.

U-index: Ako ste spokojný so svojim životom?

Celková spokojnosť a blahobyt obyvateľstva sa často „merajú“ a prezentujú vo forme ekonomických ukazovateľov. Vedecké výskumy však ukazujú, že rast „ekonomiky”, HDP, minimálnej a priemernej mzdy, či životnej úrovne takmer vôbec nesúvisí s priemernou úrovňou subjektívneho šťastia. Relevantné spôsoby merania spokojnosti so životnou úrovňou tak musíme hľadať inde.

Zlaté vajcia a time management – kritická analýza

Na základe empirického výskumu je možné konštatovať, že tréning v oblasti time managementu môže byť prospešný pre zdravie, či spokojnosť, hlavne v prípade, že sa jedná o človeka, ktorý prirodzene vníma čas ako zdroj, nad ktorým má určitú úroveň kontroly. Na druhej strane, očakávať od školení time managementu zvýšený výkon zo strany zamestnancov nie je vhodné, keďže priamy vplyv na výkon nepotvrdila ani jedna vedecká štúdia. Dobrý manažment času je teda z pohľadu zamestnanca veľmi pozitívnou devízou ale zlatonosnou sliepkou z pohľadu firmy určite nie je.

Začíname s balením

Neurón mi stále pripomína, že každé čudo trvá tri dni, že všetko sa dá predýchať a zvládnuť, že strach nemusí iba paralyzovať, že v skutočnosti je to emócia, ktorá delí všedné od výnimočného a tak dáva šancu človeku, aby prekračoval svoje tiene. Môj neurón je skrátka viac, ako iba plyšová hračka…

Krátko o štúdijnom zameraní

Behaviorálna (od slova behaviour = správanie) ekonómia je pomerne mladý, ale o to razantnejšie sa rozvíjajúci odbor ekonómie, ktorý skúma vplyv sociálnych, kognitívnych a emocionálnych faktorov na ekonomické rozhodnutia jednotlivcov a inštitúcií. Behaviorálna ekonómia odmieta tradičné, klasické vnímanie človeka ako plne racionálneho „Homo economicus“ a skúma systematické spôsoby ľudského rozhodovania a ich vplyv na správanie za predpokladu obmedzenej racionality. Typickými obmedzeniami pri tvorbe rozhodnutí je napríklad dostupnosť informácií, kognitívna kapacita človeka a čas.

Letenky

Pred niekoľkými mesiacmi som sa rozhodol seknúť s dobrou prácou s dobrým platom a skúsiť hodiť mincu do fontány. Je to zvláštne, nezvyknem sa vzdávať istých vecí v prospech neistých vyhliadok. Ale tentokrát som to tak skrátka cítil. Choď do toho!