Experimenty

Ekonomické experimenty – čo to vlastne je? Ako prebiehajú?

Behaviorálna (od slova behaviour = správanie) ekonómia je pomerne mladý, ale o to razantnejšie sa rozvíjajúci odbor ekonómie. Skúma vplyv sociálnych, kognitívnych a emocionálnych faktorov na ekonomické rozhodnutia jednotlivcov a inštitúcií. Behaviorálna ekonómia odmieta tradičné, klasické vnímanie človeka ako plne racionálneho „Homo economicus“. Skúma systematické spôsoby ľudského rozhodovania a ich vplyv na správanie za predpokladu obmedzenej racionality. Typickými obmedzeniami pri tvorbe rozhodnutí sú napríklad dostupnosť informácií, kognitívna kapacita človeka a čas.

Kľúčovým pojmom je správanie. Behaviorálna ekonómia sa snaží aplikovať poznatky z psychológie do ekonómie. Cieľom teda, na rozdiel od psychológie, nie je skúmať ľudské pohnútky a spôsoby uvažovania. Behaviorálna ekonómia skúma iba vzťah medzi vstupom (rozhodovacím prostredím) a výstupom (rozhodnutím a správaním). Samotný mentálny proces rozhodovania vníma ako čiernu skrinku, ktorú necháva plne v rukách psychológie.

Vo svojich začiatkoch používala behaviorálna ekonómia pre svoj výskum primárne metódy prevzaté z psychológie. Tie sa však čoskoro ocitli pod mohutnou kritikou zo strany klasických ekonómov, ktorí tvrdili, že dotazníkové metódy nemajú pre ekonómiu takmer žiadnu výpovednú hodnotu, keďže účastník výskumu nie je žiadnym spôsobom motivovaný odpovedať na položené otázky v súlade so svojimi skutočnými presvedčeniami.

Na ilustráciu tohoto problému si možno predstaviť prieskum o altruizme, v ktorom by opýtaní respondenti odpovedali na otázku, koľko z hypotetických 100 EUR, ktoré by teraz dostali, by boli ochotní venovať na charitu. Je zrejmé, že účastník takéhoto prieskumu nemá konkrétnu motiváciu odpovedať primerane svojmu skutočnému postoju k charite. Môže svojou odpoveďou sledovať úplne iné ciele. Ak by si napríklad chcel získať sympatie výskumníka, môže povedať, že by venoval na charitu celú čiastku.

Kotrolované ekonomické experimenty

Behaviorálna ekonómia preto začala pri svojom bádaní používať kontrolované ekonomické experimenty. Správanie respondentov je motivované pomocou peňažných stimulov. Je zrejmé, že odpoveď na otázku „Koľko zo 100 EUR by ste venovali na charitu?“, bude oproti hypotetickej verzii často iná, ak respondent dostane túto čiastku do ruky a zvyšok si môže nechať a tiež trochu iná v prípade, že si tých 100 EUR musel najprv zarobiť.

Klasický ekonomický experiment teda používa peňažné odmeny, ktoré sú priamo úmerné účastníkovej snahe. Stimuly majú za cieľ odhaliť skutočné preferencie a motivovať k aktivite. Účastnící experimentu sú rozdelení do niekoľkých skupín, v závislosti na počte premenných, ktorých vplyv na výstupy experiment sleduje. V najjednoduchšej verzii experimentu je teda možné izolovať a sledovať jednu premennú prostredníctvom dvoch skupín (napr. darovaných vs. zarobených 100 EUR), pričom všetky ostatné podmienky experimentu ostávajú nezmenené. Porovnanie výstupov experimentu vo viacerých skupinách potom prináša informácie o skutočnom vplyve zvolenej premennej na správanie.

V mojich experimentoch budem sledovať vplyv rôznych premenných na rozhodovanie o otázkach času – budem skúmať vnímanie času, subjektívnu hodnotu času a tiež preferencie v časovej doméne  viac je možné nájsť v sekcii Výskum. Konkrétne experimenty už aktuálne pripravujem, budem o nich určite informovať 🙂