“V ekonómii, na rozdiel od iných vedných disciplín ako je napríklad biológia alebo chémia, nanešťastie nemôžeme realizovať experimenty, pretože nedokážeme kontrolovať prostredie tak, aby sme dokázali izolovať sledované faktory, a preto sa musíme, podobne ako v astronómii alebo meteorológii, spoľahnúť iba na pozorovania.” Túto vetu som si nevybral náhodne. Ide o parafrázu z učebnice ekonómie od Samuelsona a Nordhausa z roku 1985, ktorá je dodnes základným materiálom pre výučbu ekonómie na vysokých školách v mnohých krajinách sveta, vrátane Slovenska.
Hoci pre niektoré makroekonomické otázky je tento výrok ešte stále relatívne platný, pokiaľ ide o mikroekonómiu, nemôže byť od pravdy ďalej. Kontrolované ekonomické experimenty sa realizujú už od 60. rokov minulého storočia. Základy metodológie laboratórnych ekonomických experimentov položil Vernon Smith a v roku 2002 za to dokonca dostal Nobelovu cenu za ekonómiu. Dnes už patria experimenty v ekonómii medzi najdôležitejšie metódy empirického výskumu. Ich popularita a sila spočíva v tom, že pomocou špeciálne vytvorených prostredí, v ktorých ľudia robia ekonomické rozhodnutia, dokážeme priamo odvodzovať kauzálne závery.
Predstavme si napríklad, že nás zaujíma, čo sa stane s trhom práce, ak odstránime zo zákona minimálnu mzdu. Ak to naozaj urobíme, môžeme napríklad o rok zozbierať dáta o nezamestnanosti a pokúsiť sa vplyv zrušenia minimálnej mzdy odhadnúť. Nebude to však také jednoduché – na zmeny v zamestnanosti má vplyv aj mnoho iných faktorov ako iba minimálna mzda. Tieto faktory budeme musieť pracne ošetrovať pomerne komplikovanou ekonometrickou gymnastikou, a ak aj nakoniec vplyv minimálnej mzdy na zamestnanosť vyhodnotíme, nikdy si takýmto výsledkom nebudeme môcť byť úplne istí. Naproti tomu, v experimente môžeme vytvoriť dve prostredia, ktoré sa budú líšiť iba tým, že v jednom bude minimálna mzda zrušená, a v druhom nie. Ak zistíme, že v zamestnanosti vznikli významné rozdiely, môžeme ich automaticky interpretovať ako následok zmien v minimálnej mzde. Okrem možnosti vytvorenia „protisveta“, teda možnosti kontrolovať a manipulovať kľúčové premenné, sú ekonomické experimenty užitočné aj preto, že v nich dokážeme pozorovať premenné, ktoré sú vo svete pozorovateľné iba ťažko (napríklad mieru korupcie, či kartelové dohody).
Na čo sú ekonomické experimenty dobré?
Ekonomické experimenty nám pomáhajú pochopiť celú škálu ľudského rozhodovania, od individuálneho, cez strategické rozhodnutia, kedy sa navzájom priamo ovplyvňujú dvaja alebo viacerí ľudia, až po rozhodovanie na trhoch. Medzi ciele experimentálnej ekonómie patria:
- testovanie teórií – experimenty odhaľujú, ako dobre predpovedajú rôzne teórie skutočné správanie a umožňujú teoretické modely spresniť. V zásade platí, že ak teória neobstojí v štylizovanom prostredí experimentu, potom takmer určite neobstojí ani v „reálnom svete“.
- hľadanie faktov – experimenty odhaľujú systematické vzorce ľudského spávania
- testovanie účinnosti rôznych prostredí – napríklad rôznych spôsobov organizovania trhovej aktivity, alebo samotného dizajnu trhu
- testovanie účinností verejných politík – experimenty umožňujú vyhodnotiť, či navrhované opatrenia alebo zákony dosiahnu želané výsledky a tým zefektívniť činnosť štátnych inštitúcií
- edukačné účely – experimenty vo výučbe sú skvelým spôsobom ako študenti môžu pochopiť ekonomické fenomény na vlastnej koži
Ako prebieha ekonomický experiment?
Na experiment sú pozvaní náhodne vybraní dobrovoľníci (zvyčajne študenti). Je im predstavené prostredie, ich úlohy a zároveň spôsob, akým bude vypočítaná ich odmena. Platí, že všetko, čo je im povedané, je pravdivé. Experimentálna ekonómia (na rozdiel od psychológie) zásadne zakazuje akékoľvek lži, alebo zavádzanie účastníkov experimentu. Experiment zvyčajne trvá jednu až dve hodiny, a na konci sú všetci účastníci vyplatení v hotovosti. Nikto z nich sa nedozvie o odmene ani rozhodnutiach žiadneho iného účastníka. Účastníci teda robia všetky svoje rozhodnutia v prísnej anonymite – tá je dôležitá preto, lebo vďaka nej sa účastníci „neboja“ byť autentickí a teda robiť aj rozhodnutia, za ktoré by mohli byť v prípade neanonymity „odsúdení“ spoločenskými normami. Experimenty sa uskutočnujú v laboratóriách (na fotke je to „moje“ laboratórium, z Macquarie Univesity), ale aj v „teréne“.
Motivácia peniazmi
Na rozdiel od psychologických experimentov, ktoré často používajú rôzne dotazníkové metódy a fixné odmeny, v ekonomických experimentoch motivujeme správanie účastníkov zásadne pomocou peňažných stimulov, ktoré sú odvodené od ich rozhodnutí, a teda priamo úmerné účastníkovej snahe. Stimuly majú za cieľ odhaliť skutočné preferencie a motivovať k aktivite.
Ekonómovia sú voči dotazníkom skeptickí preto, lebo účastník dotazníkového výskumu nie je žiadnym spôsobom motivovaný odpovedať na položené otázky v súlade so svojimi skutočnými presvedčeniami. Na ilustráciu tohoto problému si možno predstaviť prieskum o altruizme, v ktorom by opýtaní respondenti odpovedali na otázku, koľko z hypotetických 100 EUR, ktoré by teraz dostali, by boli ochotní venovať na charitu. Je zrejmé, že účastník takéhoto prieskumu nemá konkrétnu motiváciu odpovedať primerane svojmu skutočnému postoju k charite. Môže svojou odpoveďou sledovať úplne iné ciele. Ak by si napríklad chcel získať sympatie výskumníka, môže povedať, že by venoval na charitu celú čiastku. Inými slovami, ľudia často klamú slovami, ale málokedy skutkami.
Účastníci experimentu sú rozdelení do niekoľkých skupín, v závislosti na počte premenných, ktorých vplyv experiment sleduje. V najjednoduchšej verzii experimentu je teda možné izolovať a sledovať jednu premennú prostredníctvom jej zmeny v dvoch skupinách, pričom všetky ostatné podmienky experimentu ostávajú pre obe skupiny rovnaké. Porovnanie výstupov experimentu v rôznych skupinách potom prináša informácie o skutočnom vplyve zvolenej premennej na správanie. Ak nás napríklad zaujíma, či majú ľudia iný sklon prispieť na charitu zo 100 EUR, ktoré dostali a zo 100 EUR, ktoré zarobili, môžeme účastníkom v jednej skupine túto čiastku darovať a účastníkov v druhej skupine najprv nechať si tých 100 EUR zarobiť.
Ekonomické experimenty ako zlatý štandard verejnej politiky budúcnosti
Štylizované ekonomické prostredia vytvorené v laboratóriu sa môžu na prvý pohľad javiť ako príliš povrchné, abstraktné, alebo nerealistické. Je však dôležité si uvedomiť, že hoci sú laboratórne prostredia v porovnaní s vonkajším prostredím veľmi jednoduché, sú rovnako skutočné. Skutoční ľudia sú v nich motivovaní skutočnými peniazmi, robia skutočné rozhodnutia a skutočné chyby a odrážajú sa v nich skutočné emócie. Ekonomické experimenty sú tak ideálnym nástrojom pre testovanie takmer akýchkoľvek intervencií navrhnutých do „skutočného“ ekonomického prostredia. Prostredníctvom kontrolovaných experimentov môžeme overiť účinnosť intervencie ešte pred jej implementáciou a vďaka tomu navrhovať oveľa efektívnejšie trhové mechanizmy a verejné politiky.