Blog

Rozhodovanie a racionalita z pohľadu behaviorálnej ekonómie

K behaviorálnej ekonómii som sa pred rokmi dostal podobným spôsobom ako väčšina ľudí, ktorí sa o túto vedu zaujímajú. Prečítal som si pútavú knihu Predictably Irrational od Dana Arielyho, z ktorej som si vytvoril obraz o ľuďoch ako o mašinách na iracionálne rozhodnutia. Následne ma zaujala kniha Thinking Fast and Slow od Daniela Kahnemana, v ktorej sú okrem samotných iracionálnych rozhodnutí popísané aj ich psychologické mechanizmy. Moje ranné štúdium behaviorálnej ekonómie zakončila kniha Nudge od Richarda Thalera, v ktorej sú popísané spôsoby, ktorými je možné ľudí systematicky postrkávať k lepším, teda menej iracionálnym rozhodnutiam. Z týchto troch bestsellerov som si urobil nasledovný obraz: ľudia sú kognitívne obmedzení, pretože nedokážu...

Ekonomické experimenty

“V ekonómii, na rozdiel od iných vedných disciplín ako je napríklad biológia alebo chémia, nanešťastie nemôžeme realizovať experimenty, pretože nedokážeme kontrolovať prostredie tak, aby sme dokázali izolovať sledované faktory, a preto sa musíme, podobne ako v astronómii alebo meteorológii, spoľahnúť iba na pozorovania.” Túto vetu som si nevybral náhodne. Ide o parafrázu z učebnice ekonómie od Samuelsona a Nordhausa z roku 1985, ktorá je dodnes základným materiálom pre výučbu ekonómie na vysokých školách v mnohých krajinách sveta, vrátane Slovenska. Hoci pre niektoré makroekonomické otázky je tento výrok ešte stále relatívne platný, pokiaľ ide o mikroekonómiu, nemôže byť od pravdy ďalej. Kontrolované...

Ako robiť experimenty vo verejnom sektore

Joshua Angrist a Jörn-Steffen Pischke vo svojej knihe o ekonometrii píšu, že ak je tvojim cieľom dokázať kauzálnosť (napríklad či má určitá intervencia vplyv na konkrétne správanie ľudí), urob experiment. Ak experiment urobiť nemôžeš, použi postupy, ktoré nájdeš v knihe. Experimenty sú pre určovanie kauzálnosti zlatým štandardom – najlepším možným spôsobom, ako prísť na to, či navrhovaná zmena bude fungovať tak, ako by sme chceli. Uskutočniť dobrý experiment je náročné, pretože nadizajnovať prostredie ktoré dokáže skúmanú kauzalitu odhaliť, je niekedy hlavolamom. Zároveň je to však zábava. Preto sú experimenty metódou, ktorú využívam vo svojom ekonomicko-psychologickom výskume. Potešilo ma, keď som si...

Motivácia učiteľov na Slovensku

Zhruba pred rokom som dal dohromady predbežný návrh na experimentálny výskum v oblasti motivácie učiteľov základných a stredných škôl. Idea nakoniec nebola realizovaná, ale ktovie, možno sa tento text ešte nejakému výskumníkovi alebo policy-makerovi zíde, dávam ho teda verejne k dispozícii. Úvod Ministerstvo financií Slovenskej republiky (MF) a Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (MŠ) v nedávno publikovanej revízii výdavkov na vzdelávanie konštatujú, že „slovenské školstvo dosahuje podpriemerné a v ostatných rokoch zhoršujúce sa výsledky oproti najvyspelejším krajinám” [1]. Jednou z kľúčových príčin tohto stavu sú podľa revízie nízke platy učiteľov, ktoré spôsobujú, že učiteľská profesia na Slovensku je “neatraktívna” a učitelia...

Nudge – ako (ne)tlačiť ľudí k rozhodnutiam

Pred pár mesiacmi ma pri zbežnej kontrole štatistík môjho webu zaskočil razantný nárast návštevnosti. Niečo sa dialo. Nájsť odpoveď mi netrvalo dlho. Švédska národná banka sa rozhodla udeliť Nobelovu cenu za rozvoj ekonomickej vedy Richardovi Thalerovi. Moje pocity boli trochu rozporuplné. Na jednej strane som bol rád, že moja veda – behaviorálna ekonómia – sa po 15 rokoch dočkala druhej nobelovky. Na druhej strane som bol trošku sklamaný. Thaler je určite jedným z hlavných postáv behaviorálneho výskumu, ale v mojom obore je niekoľko vedcov, ktorí by si tú nobelovku za svoj vedecký prínos zaslúžili viac. Možno oveľa viac. Prečo ju...

Ak chceme lepších politikov, musíme im zobrať ich istoty

Pomaly ale isto sa k nám blížia ďalšie voľby, tentokrát župné, a tak už ani nikoho neprekvapuje, že na úradoch sa rozdávajú zákazky, zmluvy a vlastne všetko, čo sa dá pretransformovať na peniaze. Žltý župan pre vedúceho pretekára zatiaľ drží Banská Bystrica, ale do novembra sa ešte určite dočkáme viacerých dojazdov na vrchole stúpania a možno aj záverečného hromadného šprintu. Potom si opäť niekoho zvolíme a budeme dúfať, že sa celý tento absurdný kolotoč skončí. Ale on sa neskončí. Problém je v systéme O politikoch sa často vraví, že sú bezcharakterní, alebo dokonca hlúpi. Ja tento názor nezdieľam. Samozrejme, o charaktere mnohých by sa dalo pochybovať, ale...

Prečo by o očkovaní nemali rozhodovať rodičia

Naozaj sa chceme vrátiť do doby pred očkovaním? História nám ukazuje, že niektoré rozhodnutia by nemali ostať v rukách rodičov. Každý, kto číta tento článok bol v detstve povinne očkovaný proti detskej obrne Sabinom a práve vďaka tomu dnes môžu byť naše deti očkované bezpečnejším Salkom. A rovnako sa musíme postaviť aj k ďalším kľúčovým chorobám. Pokiaľ necháme rodičov ovplyvnených nezmyselnou Wakefieldovou hystériou odmietať očkovanie, postupne si krok za krokom vykopeme jamu, do ktorej raz naše deti spadnú.

Robí príležitosť zlodeja?

Psychológia štandardne predpokladá, že ľudia sú vo všeobecnosti radšej čestní, pretože nepoctivosť je sprevádzaná nepríjemnými pocitmi. Naopak, ekonómia tvrdí, že ľudia sú maximálne sebeckí a využijú každú príležitosť, vďaka ktorej môžu niečo získať. Zdá sa, že skutočnosť bude niekde uprostred. Ľudia zrejme majú v sebe určité prirodzené zábrany voči nepoctivosti, ale opakovaná príležitosť z nich predsa len môže spraviť zlodejov. Najmä, ak je pravdepodobnosť odhalenia minimálna.

Očakávanie vs. realita – návod na spokojnosť so životom

Britský marketér Rory Sutherland raz povedal, že bohatým mužom je každý, kto zarába viac, ako partner manželkinej sestry. V skutočnosti vieme len veľmi ťažko určiť, ako dobrá je práca IT oddelenia, ako dobrý bol prvý bozk v živote (až pokiaľ nezažijeme aj druhý), alebo od akého príjmu je už človek bohatý. Nemáme predstavu o absolútnej hodnote vecí, či zážitkov. Práve naopak. Takmer všetko hodnotíme relatívne. Väčšina našich hodnotení nevychádza z dôsledného preskúmania vlastností hodnotenej veci, ale z jej porovnania s inými vecami. Práve porovnávanie reality s (často nerealistickými) očakávaniami je dôvodom, prečo sa mnoho ľudí cíti v živote mizerne.

O podvádzaní, nečestnosti a Slovensku. A ešte trochu o Fínsku.

Moja kórejská kamoška Su sa ma nedávno spýtala, čo vlastne Slovensko produkuje, čím ako krajina prispieva svetu. Zaskočila ma. Asi po minúte nie veľmi súvislého hapkania, som dorazil až k odpovedi, že vlastne neprinášame svetu takmer nič. Odpovedala, že predsa musíme byť v niečom dobrí. Zamyslel som sa. V čom sme ako slováci fakt dobrí? Čo nám fakt ide? Odrbávanie.