Ak vám peniaze neprinášajú šťastie, pravdepodobne ich nemíňate správne

V roku 2011 uverejnila skupina psychológov z amerického Harvardu pôsobivú štúdiu s provokatívnym názvom: Ak vám peniaze neprinášajú šťastie, pravdepodobne ich nemíňate správne. Vedci v nej ponúkajú 8 empiricky overených princípov zaobchádzania s peniazmi, ktoré vedú k väčšej spokojnosti. V tomto blogu ponúkam voľný sumár štúdie. Pôvodný článok v angličtine môžete nájsť na: https://scholar.harvard.edu/files/danielgilbert/files/if-money-doesnt-make-you-happy.nov-12-20101.pdf

Všetky výskumy o vplyve peňazí na subjektívny pocit šťastia prinášajú už celé desaťročia stále rovnaký výsledok: bohatší ľudia sú v priemere šťastnejší ako chudobní, ale absolútny rozdiel je veľmi malý. Peniaze majú na spokojnosť so životom iba malý vplyv. Prečo je to tak? Natíska sa klasická odpoveď: veci, ktoré prinášajú šťastie si skrátka za peniaze nekúpite. Táto odpoveď je veľmi atraktívna a populárna ale zároveň takmer určite nesprávna.

Peniaze nám totiž umožňujú žiť dlhší a zdravší život, mať menej starostí a problémov, mať viac času na rodinu a priateľov a lepšiu kontrolu nad svojim každodenným životom. Vďaka peniazom na tom skrátka môžeme byť lepšie v každom aspekte, ktorý je nositeľom šťastia. Bohatí ľudia však napriek tomu nie sú v priemere oveľa šťastnejší. Prečo? Pretože svoje peniaze často nemíňajú správne.

Väčšina ľudí nepozná základné vedecké fakty o šťastí a teda ani spôsoby, akými môžu ľudia použiť peniaze na to, aby boli šťastnejší. Neprekvapuje nás, ak bohatý človek, ktorý nevie takmer nič o víne, nemá v pivnici oveľa hodnotnejšiu zbierku, ako jeho chudobnejší sused, ktorý vínu rozumie. Tým pádom by nemalo byť ani prekvapujúce, ak bohatý človek, ktorý toho nevie veľa o šťastí, nie je v živote oveľa spokojnejší.

Peniaze automaticky neznamenajú šťastie, ale ponúkajú príležitosť byť šťastnejším. Tieto možnosti však často nevyužívame správne, pretože nie sme schopní správne odhadnúť, čo nás bude v budúcnosti naozaj tešiť, a aké bude trvanie a tiež intenzita takejto radosti. Nasledujúcich 8 princípov ponúka návod na to, ako míňať peniaze spôsobom, ktorý bude maximalizovať našu spokojnosť:

Princíp 1: Investujte radšej do zážitkov ako do vecí

Na veci si zvykáme veľmi rýchlo a tým pre nás strácajú psychologickú hodnotu. To, čo je dnes nový iPhone, bude zajtra iba telefón. Naopak, piatkový kurz varenia, alebo jógy nám môže prinášať nové potešenie takmer neustále a to dokonca aj vtedy, keď naň budeme iba myslieť. Navyše, o zážitky sa môžeme deliť s ďalšími ľuďmi, čo samo o sebe prináša viac šťastia.

Princíp 2: Míňajte viac v prospech iných

Sme sociálne bytosti a kvalita našich vzťahov výrazne ovplyvňuje naše osobné šťastie. Z toho dôvodu takmer akákoľvek aktivita, ktorá zlepší naše vzťahy, zároveň zvyšuje aj spokojnosť so životom. Ľudia, ktorí míňajú viac peňazí v prospech svojho okolia, sú tak šťastnejší.

Princíp 3: Kupujte radšej viac malých potešení ako zopár veľkých

Ľudia sú až neuveriteľne prispôsobiví. Po určitom čase si zvykneme takmer na čokoľvek a vďaka tejto schopnosti sa dokážeme preniesť cez bolestivé a traumatizujúce situácie a zážitky. Adaptácia však funguje aj v opačnom smere a aj to najlepšie, čo si môžeme za peniaze kúpiť, pre nás po určitom čase už neznamená veľa. Preto je možno často lepšie investovať do malých drobných potešení, ktoré môžu byť stále trochu odlišné a nové, nezovšednejú tak rýchlo ako zopár veľkých a drahých výdavkov. Šťastie je viac spojené s frekvenciou ako intenzitou príjemných chvíľ.

Princíp 4: Plaťte menej za záruky

Naše očakávania smerom k nepríjemnostiam sú rovnako prehnané ako očakávania spojené so šťastím. V skutočnosti sa s problémami a stratami vysporiadávame oveľa lepšie, ako predpokladáme. Keďže však predpokladáme, že sme oveľa zraniteľnejší, často zbytočne míňame za rôzne rozšírené záruky a možnosti výmeny či zmeny tovaru alebo služby alebo vrátenia peňazí (napríklad pri lístkoch na koncerty, letenkách…). Často si tiež zbytočne nechávame otvorené zadné vrátka. Ak si napríklad kúpime nejaký tovar a priplatíme si za to, že ho budeme môcť do určitého času vymeniť za iný, pravdepodobne nám to namiesto očakávanej spokojnosti spojenej s možnosťou zmeny spôsobí práve naopak, nespokojnosť. Namiesto toho, aby sme si svoju novú vec užili, budeme premýšľať o tom, či by nám predsa len nepriniesla väčšiu spokojnosť tá druhá vec.

Princíp 5: Plaťte teraz, konzumujte neskôr

Kreditné karty a nákupy s odloženými splátkami našej spokojnosti často viacej škodia ako pomáhajú a to nielen kvôli možným problémom s budúcimi dlhmi. Okamžitá spotreba totiž navyše eliminuje príjemné očakávanie, ktoré je tiež zdrojom šťastia. Ak si niečo kúpime už teraz, ale užijeme si to až neskôr, môžeme zadarmo získať množstvo príjemných pocitov zo samotného očakávania napr. dovolenky či nových topánok. Niekedy môže byť pozitívny citový príjem z očakávania takej dovolenky dokonca väčší, ako samotný pobyt. V niektorých situáciách si to vieme aj uvedomiť – napríklad v známom výskume G. Loewensteina z roku 1987 boli študenti ochotní zaplatiť za pusu od svojej obľúbenej celebrity viac, pokiaľ ju dostanú o 3 dni v porovnaní s možnosťou dostať ju o 3 hodiny.

Princíp 6: Skúste myslieť aj na veci, na ktoré bežne nemyslíte

Premýšľanie o budúcnosti je podobné pohľadu na mesto z lietadla. Vidíme iba obrysy, hrubé a jasné črty, nevidíme detaily. Šťastie sa však nachádza práve v drobnostiach. Naša spokojnosť so životom nie je daná stabilnými faktami, napríklad istotou v práci alebo tým, či sme zadaní. Naopak, spokojnosť určujú predovšetkým drobné momenty každodenného života, pozitívne aj negatívne. Preto nás napríklad kúpa väčšieho domu môže tešiť menej ako kúpa drobnejšieho, pokiaľ kvôli starostlivosti o väčší dom budeme musieť napríklad obetovať sobotné stretnutia s priateľmi. Pri väčších investíciách je potrebné myslieť predovšetkým na to, ako zmenia náš každodenný život. Sami o sebe totiž spokojnosť neprinesú.

Princíp 7: Dávajte si pozor na porovnávanie

Rôzne webové portály ponúkajúce porovnávanie produktov môžu niekedy poskytnúť medvediu službu. Explicitný akt porovnávania nás totiž prirodzene vedie k tomu, aby sme si vybrali „najlepšiu ponuku“, čo na prvý pohľad znie dobre, ale nemusí to tak vždy byť. Najlepšia ponuka totiž vôbec nemusí odrážať naše skutočné potreby. V experimente s výberom internátnej budovy na Harvarde napríklad študenti správne predpokladali, že sa budú cítiť lepšie na mieste, kde budú žiť aj ich kamaráti. Pokiaľ však dostali na výber iba konkrétne budovy (a kamarátov im nikto nepripomenul), mali tendenciu vyberať si najkrajší/najlepšie položený internát, bez ohľadu na to, kde bývajú ich známi.

Princíp 8: Nasledujte stádo

Francúzsky prozaik zo 17. storočia, François de La Rochefoucauld napísal: „Predtým, ako sa do niečoho zamilujeme, preskúmajme, ako šťastní sú ľudia, ktorí to už majú“ a zdá sa, že mal pravdu. Množstvo psychologických prieskumov ukazuje, že spoľahnutie sa na hodnotenie iných (ideálne podobných) ľudí predpovedá našu spokojnosť s danou vecou alebo službou omnoho presnejšie ako predpoveď nás samotných. V jednej štúdii napríklad ženy predpovedali, ako príjemné bude pre nich rande s mužom na základe jeho fotografie a krátkeho popisu. Po ukončení stretnutia potom ženy hodnotili, ako príjemné v skutočnosti bolo. Ich predpoklady sa ukázali ako veľmi nepresné. Oveľa lepšiu predikciu poskytli hodnotenia iných žien, ktoré sa už s daným mužom stretli. Ak si teda idete niečo kúpiť, spoľahnite sa viac na overené referencie, ako vlastný úsudok.

Záver

Keď sa opýtate bohatých ľudí na to, ako sú spokojní so svojim životom, väčšinou tvrdia, že sú spokojnejší, ako tí ostatní. Ak sa ich však opýtate na to, ako šťastní sú práve teraz, rozdiely sa strácajú. Zdá sa teda, že peniaze prinášajú väčšiu spokojnosť iba vtedy, keď na nich myslíme. Tak by to ale nemalo byť. Peniaze určite môžeme vynaložiť tak, aby sme vďaka nim boli šťastnejší. Spomenutých 8 princípov by nám k zlepšeniu mohlo dopomôcť.

Referencie

Dunn, E. W., Gilbert, D. T., & Wilson, T. D. (2011). If money doesn’t make you happy, then you probably aren’t spending it right. Journal of Consumer Psychology, 21(2), 115-125.


Moja FB stránka:

Miesto pre tvoj komentár :)

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *