Naše všeobecné zameranie sa na priemery pravdepodobne prispieva k atraktivite kompromisov, napriek tomu, že komunikačné teórie hovoria o kompromisoch ako o situácii, v ktorej všetky strany strácajú. A v priemeroch má zrejme korene aj tradičná heuristika o „zlatej strednej ceste“. Tú si totiž vyberáme často aj v situáciách, kedy o tom ani nevieme. Napríklad priemerná ženská tvár (zostrojená počítačom) v hodnotení atraktivity fotografií takmer vždy poráža všetky ostatné tváre, z ktorých bola zostrojená.

Je prvého decembra a do Vianoc ostávajú zhruba 3 týždne. Dnes už končí každá sranda. Ak ste ešte stále neprišli na to, čím obdarovať svojich blízkych, je na čase pripraviť sa na paniku. A ak si paniku nemôžete dovoliť, alebo ju len skrátka nemáte radi, čítajte ďalej.

Naša pamäť nás často vedie iným smerom ako naše emocionálne prežívanie. Kundera to vo svojom výroku o romantických vzťahoch zhodnotil presne. Pamäť robí fotografie, nie videá.

„V živote človeka sú dve tragédie. Jedna je, keď nedostaneme to, po čom srdce túži, a tá druhá, keď to dostaneme.” George Bernard Shaw.

Celková spokojnosť a blahobyt obyvateľstva sa často „merajú“ a prezentujú vo forme ekonomických ukazovateľov. Vedecké výskumy však ukazujú, že rast „ekonomiky”, HDP, minimálnej a priemernej mzdy, či životnej úrovne takmer vôbec nesúvisí s priemernou úrovňou subjektívneho šťastia. Relevantné spôsoby merania spokojnosti so životnou úrovňou tak musíme hľadať inde.

Na základe empirického výskumu je možné konštatovať, že tréning v oblasti time managementu môže byť prospešný pre zdravie, či spokojnosť, hlavne v prípade, že sa jedná o človeka, ktorý prirodzene vníma čas ako zdroj, nad ktorým má určitú úroveň kontroly. Na druhej strane, očakávať od školení time managementu zvýšený výkon zo strany zamestnancov nie je vhodné, keďže priamy vplyv na výkon nepotvrdila ani jedna vedecká štúdia. Dobrý manažment času je teda z pohľadu zamestnanca veľmi pozitívnou devízou ale zlatonosnou sliepkou z pohľadu firmy určite nie je.

Odosobniť sa od výsledku pri hodnotení rozhodnutia alebo úsudku rozhodne nie je jednoduché, ale určite stojí za to, sa o to pokúšať. Veď nikto z nás predsa nechce byť súdený za to že mal skrátka iba smolu, že mu tá kocka proste nepadla dobre…

Neurón mi stále pripomína, že každé čudo trvá tri dni, že všetko sa dá predýchať a zvládnuť, že strach nemusí iba paralyzovať, že v skutočnosti je to emócia, ktorá delí všedné od výnimočného a tak dáva šancu človeku, aby prekračoval svoje tiene. Môj neurón je skrátka viac, ako iba plyšová hračka…

Behaviorálna (od slova behaviour = správanie) ekonómia je pomerne mladý, ale o to razantnejšie sa rozvíjajúci odbor ekonómie, ktorý skúma vplyv sociálnych, kognitívnych a emocionálnych faktorov na ekonomické rozhodnutia jednotlivcov a inštitúcií. Behaviorálna ekonómia odmieta tradičné, klasické vnímanie človeka ako plne racionálneho „Homo economicus“ a skúma systematické spôsoby ľudského rozhodovania a ich vplyv na správanie za predpokladu obmedzenej racionality. Typickými obmedzeniami pri tvorbe rozhodnutí je napríklad dostupnosť informácií, kognitívna kapacita človeka a čas.

Pred niekoľkými mesiacmi som sa rozhodol seknúť s dobrou prácou s dobrým platom a skúsiť hodiť mincu do fontány. Je to zvláštne, nezvyknem sa vzdávať istých vecí v prospech neistých vyhliadok. Ale tentokrát som to tak skrátka cítil. Choď do toho!