U-index: Ako ste spokojný so svojim životom?

Celková spokojnosť a blahobyt obyvateľstva sa často „merajú“ a prezentujú vo forme ekonomických ukazovateľov. Vedecké výskumy však ukazujú, že rast „ekonomiky”, HDP, minimálnej a priemernej mzdy, či životnej úrovne takmer vôbec nesúvisí s priemernou úrovňou subjektívneho šťastia. Relevantné spôsoby merania spokojnosti so životnou úrovňou tak musíme hľadať inde.

Tradičnou metódou na výpočet priemernej spokojnosti so životom je vyhodnotenie odpovedí na klasickú otázku:

„Ak zvážite všetky okolnosti, ako by ste ohodnotili spokojnosť so svojim životom? “

Respondentom je ponúknutá stupnica, napríklad od „veľká nespokojnosť“, cez neutrálny postoj až po „veľká spokojnosť“. Táto metóda je jednoduchá a rýchla, jej spoľahlivosť je však pomerne malá. Odpovede na otázku totiž do vysokej miery závisia od nálady respondenta a dokonca je možné ich zámerne ovplyvniť. V dnes už klasickej štúdii (Schwartz, 1999) boli položené nasledujúce otázky:

  1. Koľkokrát do mesiaca zvyknete ísť na rande?
  2. Ako by ste ohodnotili celkovú spokojnosť so svojim životom?

Odpovede vykazovali relatívne vysokú mieru korelácie (závislosti), inými slovami, frekvencia randenia významne ovplyvňovala odpovede na úroveň spokojnosti so životom. Kontrolná skupina študentov, ktorá odpovedala na otázky v obrátenom poradí však žiadnu koreláciu nevykazovala. Spokojnosť so svojim životom tak hodnotili (relatívne) nezávisle na randení.

Kľúčový je čas

Nespoľahlivosť jednoduchej dotazníkovej metódy vyvolala potrebu merať subjektívne šťastie presnejšie. Je prirodzené sa domnievať, že život naplnený príjemnými aktivitami bude hodnotený lepšie v porovnaní so životom, ktorý je trávený nepríjemnými spôsobmi. Kľúčovú  úlohu v meraní spokojnosti so životom tak dostalo využitie času.

Psychológovia vyvinuli niekoľko metód na meranie alokácie času a hodnotenie príjemnosti jednotlivých činností. Pri niektorých výskumoch nosili účastníci neustále so sebou zariadenie, ktoré v náhodných intervaloch zapípalo a vyžadovalo vyplnenie údajov o aktuálnej aktivite a pocitoch. Ďalšie metódy využívali detailné denníky z predchádzajúceho dňa. Z množstva nazbieraných dát bol potom vytvorený jednoduchý, ale veľmi presný ukazovateľ: U-index (Krueger et al., 2009). „U“ je zástupcom anglických slov „unpleasant“ alebo „undesireble“, teda nepríjemný alebo nežiaduci a v skratke vyjadruje percentuálny podiel času, ktorý respondenti vnímali negatívne (vykazovali vyššiu úroveň negatívnych emócií ako smútok, bolesť, únava či stres v porovaní so šťastím, či záujmom o aktivitu). Spoľahlivosť U-indexu bola následne preukázaná vo viacerých analýzach a porovnaniach  s relevantnými výskumami.

U-index tak napríklad odhalil, že medzi najpríjemnejšie hodnotené činnosti patria duchovné aktivity, jedenie, šport a cvičenie (a to aj napriek relatívne vysokej miere vykazovanej bolesti), socializovanie sa a starostlivosť o dieťa. Naopak, najmenej príjemnými činnosťami sú starostlivosť o domácnosť, štúdium a práca (najmä kvôli vysokej úrovni vykazovaného stresu) a starostlivosť o seniorov.

Veľkou výhodou U-indexu je fakt, že jeho dovoľuje porovnávať nie len rôzne aktivity medzi sebou, ale aj celkové trávenie času na úrovni rôznych demografických členení. Ak zoberieme napríklad do úvahy celkový príjem domácnosti, je evidentné, že pocit spokojnosti so životom sa významne mení iba pri extrémne nízkych alebo extrémne vysokých príjmoch. Ľudia v amerických domácnostiach teda pociťujú v priemere rovnakú úroveň šťastia nezávisle na tom, či zarábajú v priemere 40 alebo 75 tisíc dolárov ročne.

Príjem domácnosti U-index
Menej ako $30.000 ročne 22,5
$30.000 – $50.000 ročne 18,6
$50.000 – $100.000 ročne 18,6
Viac ako $1000.000 ročne 15,7

U-index zaznamenáva výrazný pokles s rastúcou úrovňou vzdelania. Ľudia s doktorátom tak v priemere trávia v nepríjemnom stave iba vyše 11% svojho času, zatiaľ čo pri ľuďoch s maximálne stredoškolským vzdelaním sa toto percento takmer zdvojnásobuje.

Vzdelanie U-index
Nedokončené stredoškolské 20,5
Stredoškolské 21,3
Vyššie odborné 17,6
Vysokoškolské 16,6
Doktorandské 11,3

Najzaujímavejšie je však porovnanie U-indexu medzi mužmi a ženami. Zatiaľ čo muži vykazovali priemerne 17,6% nepríjemného času, u žien to bolo až 19,6%. Dve percentá pritom znamenajú až približne 20 minút denne (čas spánku sa do analýzy nepočítal). Najväčší rozdiel pritom vykazovala veková skupina medzi 25. a 44. rokom života.

1

Čo je za týmto zásadným rozdielom? Jedným z vysvetlení môže byť rodinný status, ktorý sa značne líši v posledných dvoch položkách – slobodný a spolunažívanie s partnerom  (nezadané). Dá sa predpokladať, že práve tie, budú najviac zastúpené práve v populácii medzi 25. a 44. rokom života.  Zdá sa, že ženy si predsa len treba vziať, aby boli spokojnejšie 🙂

2

Zaujímavá je aj štatistika, podľa ktorej muži vykazujú príjemnejšie trávenie času s deťmi a rodičmi v porovnaní so ženami. Tento fakt je však výrazne ovplyvnený samotnými aktivitami – muži trávia čas s deťmi či rodičmi hlavne pri všeobecne príjemných činnostiach. Muži naopak hlásia extrémne vysoké hodnoty nepríjemného času v spoločnosti ich nadriadených (46,9% času s nadriadeným je sprevádzaných nepríjemnými pocitmi). U žien je to „iba“ 30,5%.

Využiteľnosť U-indexu

U-index ponúka zaujímavé možnosti aj pre medzinárodné porovnania. V jednom takomto výskume boli spokojnosť so životom a pociťované šťastie  porovnávané medzi ženami v Spojených štátoch (mesto Columbus) a Francúzsku (Rennes). Vo výsledku boli francúzky šťastnejšie, spokojnejšie a tento rozdiel sa vytvoril hlavne tým, že ženy vo Francúzsku trávili v porovnaní s američankami menej času v práci a pasívnym oddychom (napr. sledovanie televízie) a naopak, viacej času venovali aktívnemu oddychu (cvičenie, čítanie) a tiež jedlu.

Výskum teda ukazuje, že objektívne hodnotenie šťastia či spokojnosti so životom má málo spoločné s ekonomickým blahobytom. Kľúčom k šťastiu nie sú peniaze, ale čas a cestou k spokojnosti je jeho efektívne využívanie. Je dobré nezabúdať na to, ktoré aktivity nás skutočne napĺňajú a ten čas si na nich nájsť. Ak teda zvážite všetky okolnosti, ako by ste ohodnotili spokojnosť so svojim životom? 🙂

Referencie:

Kahneman, D. 2003. Maps of bounded rationality: Psychology for behavioral economics. American Economic Review 93 (5): 1449– 75.

Kahneman, D., and A. Krueger. 2006. Developments in the measurement of subjective well- being. Journal of Economic Perspectives 20 (21): 3– 24.

Kahneman, D., A. Krueger, D. Schkade, N. Schwarz, and A. Stone. 2004. A survey method for characterizing daily life experience: the Day Reconstruction Method. Science 306 (December): 1776– 80.

Krueger, A. B., Kahneman, D., Schkade, D., Schwarz, N., & Stone, A. A. 2009. National time accounting: The currency of life. In Measuring the subjective well-being of nations: National accounts of time use and well-being(pp. 9-86). University of Chicago Press.

Schwarz, N., D. Kahneman, and J. Xu. 2009. Global and episodic reports of hedonic experience. In Using calendar and diary methods in life events research, ed. R. Belli, D. Alwin, and F. Stafford, 157– 74. Newbury Park, CA: SAGE-36.

Schwarz, N., and F. Strack. 1999. Reports of subjective well- being: Judgmental processes and their methodological implications. In Well- being: The foundations of hedonic psychology, ed. D. Kahneman, E. Diener, and N. Schwarz, 61– 84. New York: Russell- Sage.

Stone, A. A., Hedges, S. M., Neale, J. M., & Satin, M. S. 1985. Prospective and cross-sectional mood reports offer no evidence of a“ blue Monday“ phenomenon. Journal of Personality and Social Psychology, 49(1), 129.


Moja FB stránka:

Miesto pre tvoj komentár :)

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *