V marci 2009 som dostal od online stávkovej kancelárie desaťeurovú poukážku, ktorú som mohol použiť na kurzové stávky. Rozhodol som sa celých 10 EUR podať na víťazstvo Slovenska nad Českom v kvalifikácii na futbalové majstrovstvá sveta 2010. Keďže som v tom čase študoval v Brne, zápas som sledoval v bare preplnenom českými fanúšikmi. Po záverečnom hvizde som trochu oslavoval a niektorí na mňa nepríjemne zazerali. Situácia sa ukľudnila až keď som im vysvetlil, že futbal ma vlastne až tak nezaujíma a teším sa hlavne z toho, že som práve vyhral vyše 60 EUR. Rovnica úspechu Plný sebavedomia som podával ďalšie a ďalšie stávky, ale začala sa na mňa...
Očkovanie proti koronavírusu prebieha na Slovensku už viac ako rok. Hoci na začiatku pôsobil záujem sľubne, v súčasnosti je zrejmé, že dobrovoľným očkovaním sa na kritickú hranicu zaočkovanosti nedostaneme. A to ani prostredníctvom finančných stimulov. Čo ďalej? Verejné politiky Ak štát chce, aby jeho občania niečo urobili (alebo neurobili), v zásade môže využiť štyri typy politík. Prvou možnosťou je o tom občanov informovať. Druhou je využiť psychologické postrčenie, teda akýmsi spôsobom naznačiť, čo by mali občania robiť a zároveň im to čo najviac zjednodušiť. Treťou možnosťou je k tomu občanov motivovať alebo ich od toho odradiť využitím finančných alebo nefinančných stimulov. Štvrtou možnosťou je...
Pred dvoma rokmi som začal v Sydney pracovať na projekte zameranom na zlepšovanie účinnosti dobročinných príspevkov a trhu dobrovoľníckej činnosti. Na začiatku som to bral za viac-menej intelektuálnu zábavku. Neskôr som o dobročinnosti začal premýšľať hlbšie. Potreboval som pochopiť význam redistribúcie zdrojov na úrovni štátu, a tiež zmysel nadácií a charitatívnych organizácií pomáhajúcich ľuďom v zahraničí. Zároveň som hľadal spôsob, akým by som vysvetlil dôležitosť pomoci chudobnejším mojim študentom, často prvákom na univerzite. Výsledkom môjho premýšľania je tento článok. Finančná, materiálna, alebo dobrovoľnícka pomoc chudobnejším je v spoločnosti zvyčajne vnímaná ako prejav dobrej vôle, či spolupatričnosti. Ako ochota vzdať sa niečoho...
K behaviorálnej ekonómii som sa pred rokmi dostal podobným spôsobom ako väčšina ľudí, ktorí sa o túto vedu zaujímajú. Prečítal som si pútavú knihu Predictably Irrational od Dana Arielyho, z ktorej som si vytvoril obraz o ľuďoch ako o mašinách na iracionálne rozhodnutia. Následne ma zaujala kniha Thinking Fast and Slow od Daniela Kahnemana, v ktorej sú okrem samotných iracionálnych rozhodnutí popísané aj ich psychologické mechanizmy. Moje ranné štúdium behaviorálnej ekonómie zakončila kniha Nudge od Richarda Thalera, v ktorej sú popísané spôsoby, ktorými je možné ľudí systematicky postrkávať k lepším, teda menej iracionálnym rozhodnutiam. Z týchto troch bestsellerov som si urobil nasledovný obraz: ľudia sú kognitívne obmedzení, pretože nedokážu...
“V ekonómii, na rozdiel od iných vedných disciplín ako je napríklad biológia alebo chémia, nanešťastie nemôžeme realizovať experimenty, pretože nedokážeme kontrolovať prostredie tak, aby sme dokázali izolovať sledované faktory, a preto sa musíme, podobne ako v astronómii alebo meteorológii, spoľahnúť iba na pozorovania.” Túto vetu som si nevybral náhodne. Ide o parafrázu z učebnice ekonómie od Samuelsona a Nordhausa z roku 1985, ktorá je dodnes základným materiálom pre výučbu ekonómie na vysokých školách v mnohých krajinách sveta, vrátane Slovenska. Hoci pre niektoré makroekonomické otázky je tento výrok ešte stále relatívne platný, pokiaľ ide o mikroekonómiu, nemôže byť od pravdy ďalej. Kontrolované...
Zhruba pred rokom som dal dohromady predbežný návrh na experimentálny výskum v oblasti motivácie učiteľov základných a stredných škôl. Idea nakoniec nebola realizovaná, ale ktovie, možno sa tento text ešte nejakému výskumníkovi alebo policy-makerovi zíde, dávam ho teda verejne k dispozícii. Úvod Ministerstvo financií Slovenskej republiky (MF) a Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (MŠ) v nedávno publikovanej revízii výdavkov na vzdelávanie konštatujú, že „slovenské školstvo dosahuje podpriemerné a v ostatných rokoch zhoršujúce sa výsledky oproti najvyspelejším krajinám” [1]. Jednou z kľúčových príčin tohto stavu sú podľa revízie nízke platy učiteľov, ktoré spôsobujú, že učiteľská profesia na Slovensku je “neatraktívna” a učitelia...
Pred pár mesiacmi ma pri zbežnej kontrole štatistík môjho webu zaskočil razantný nárast návštevnosti. Niečo sa dialo. Nájsť odpoveď mi netrvalo dlho. Švédska národná banka sa rozhodla udeliť Nobelovu cenu za rozvoj ekonomickej vedy Richardovi Thalerovi. Moje pocity boli trochu rozporuplné. Na jednej strane som bol rád, že moja veda – behaviorálna ekonómia – sa po 15 rokoch dočkala druhej nobelovky. Na druhej strane som bol trošku sklamaný. Thaler je určite jedným z hlavných postáv behaviorálneho výskumu, ale v mojom obore je niekoľko vedcov, ktorí by si tú nobelovku za svoj vedecký prínos zaslúžili viac. Možno oveľa viac. Prečo ju...
Pomaly ale isto sa k nám blížia ďalšie voľby, tentokrát župné, a tak už ani nikoho neprekvapuje, že na úradoch sa rozdávajú zákazky, zmluvy a vlastne všetko, čo sa dá pretransformovať na peniaze. Žltý župan pre vedúceho pretekára zatiaľ drží Banská Bystrica, ale do novembra sa ešte určite dočkáme viacerých dojazdov na vrchole stúpania a možno aj záverečného hromadného šprintu. Potom si opäť niekoho zvolíme a budeme dúfať, že sa celý tento absurdný kolotoč skončí. Ale on sa neskončí. Problém je v systéme O politikoch sa často vraví, že sú bezcharakterní, alebo dokonca hlúpi. Ja tento názor nezdieľam. Samozrejme, o charaktere mnohých by sa dalo pochybovať, ale...
Naozaj sa chceme vrátiť do doby pred očkovaním? História nám ukazuje, že niektoré rozhodnutia by nemali ostať v rukách rodičov. Každý, kto číta tento článok bol v detstve povinne očkovaný proti detskej obrne Sabinom a práve vďaka tomu dnes môžu byť naše deti očkované bezpečnejším Salkom. A rovnako sa musíme postaviť aj k ďalším kľúčovým chorobám. Pokiaľ necháme rodičov ovplyvnených nezmyselnou Wakefieldovou hystériou odmietať očkovanie, postupne si krok za krokom vykopeme jamu, do ktorej raz naše deti spadnú.
Psychológia štandardne predpokladá, že ľudia sú vo všeobecnosti radšej čestní, pretože nepoctivosť je sprevádzaná nepríjemnými pocitmi. Naopak, ekonómia tvrdí, že ľudia sú maximálne sebeckí a využijú každú príležitosť, vďaka ktorej môžu niečo získať. Zdá sa, že skutočnosť bude niekde uprostred. Ľudia zrejme majú v sebe určité prirodzené zábrany voči nepoctivosti, ale opakovaná príležitosť z nich predsa len môže spraviť zlodejov. Najmä, ak je pravdepodobnosť odhalenia minimálna.